scylla 0.8.32 → 0.9.0

Sign up to get free protection for your applications and to get access to all the features.
Files changed (67) hide show
  1. data/lib/scylla/generator.rb +6 -2
  2. data/lib/scylla/lms/arabic.lm +318 -318
  3. data/lib/scylla/lms/bulgarian.lm +326 -326
  4. data/lib/scylla/lms/chinese.lm +399 -399
  5. data/lib/scylla/lms/french.lm +302 -302
  6. data/lib/scylla/lms/greek.lm +119 -119
  7. data/lib/scylla/lms/hebrew.lm +168 -168
  8. data/lib/scylla/lms/hindi.lm +108 -108
  9. data/lib/scylla/lms/japanese.lm +65 -65
  10. data/lib/scylla/lms/kannada.lm +147 -147
  11. data/lib/scylla/lms/korean.lm +151 -151
  12. data/lib/scylla/lms/marathi.lm +133 -133
  13. data/lib/scylla/lms/persian.lm +107 -107
  14. data/lib/scylla/lms/polish.lm +108 -108
  15. data/lib/scylla/lms/portuguese.lm +221 -221
  16. data/lib/scylla/lms/romanian.lm +132 -132
  17. data/lib/scylla/lms/russian.lm +82 -82
  18. data/lib/scylla/lms/thai.lm +119 -119
  19. data/lib/scylla/resources.rb +0 -1
  20. data/test/helper.rb +0 -1
  21. metadata +40 -55
  22. data/Gemfile +0 -23
  23. data/Gemfile.lock +0 -53
  24. data/Rakefile +0 -52
  25. data/VERSION +0 -1
  26. data/lib/scylla/lms/afrikaans.lm +0 -400
  27. data/pkg/scylla-0.5.0.gem +0 -0
  28. data/scylla-0.8.29.gem +0 -0
  29. data/scylla-0.8.31.gem +0 -0
  30. data/scylla.gemspec +0 -24
  31. data/source_texts/afrikaans.txt +0 -363
  32. data/source_texts/arabic.txt +0 -718
  33. data/source_texts/bulgarian.txt +0 -601
  34. data/source_texts/catalan.txt +0 -435
  35. data/source_texts/chinese.txt +0 -625
  36. data/source_texts/czech.txt +0 -237
  37. data/source_texts/danish.txt +0 -268
  38. data/source_texts/dutch.txt +0 -503
  39. data/source_texts/english.txt +0 -673
  40. data/source_texts/finnish.txt +0 -939
  41. data/source_texts/french.txt +0 -896
  42. data/source_texts/german.txt +0 -1236
  43. data/source_texts/greek.txt +0 -488
  44. data/source_texts/hebrew.txt +0 -638
  45. data/source_texts/hindi.txt +0 -353
  46. data/source_texts/icelandic.txt +0 -342
  47. data/source_texts/indonesian.txt +0 -509
  48. data/source_texts/italian.txt +0 -1066
  49. data/source_texts/japanese.txt +0 -1220
  50. data/source_texts/kannada.txt +0 -340
  51. data/source_texts/korean.txt +0 -343
  52. data/source_texts/marathi.txt +0 -237
  53. data/source_texts/norwegian.txt +0 -555
  54. data/source_texts/persian.txt +0 -886
  55. data/source_texts/polish.txt +0 -1014
  56. data/source_texts/portuguese.txt +0 -690
  57. data/source_texts/romanian.txt +0 -436
  58. data/source_texts/russian.txt +0 -1128
  59. data/source_texts/slovak.txt +0 -575
  60. data/source_texts/slovenian.txt +0 -354
  61. data/source_texts/spanish.txt +0 -1017
  62. data/source_texts/swedish.txt +0 -558
  63. data/source_texts/tagalog.txt +0 -426
  64. data/source_texts/thai.txt +0 -312
  65. data/source_texts/turkish.txt +0 -665
  66. data/source_texts/vietnamese.txt +0 -300
  67. data/source_texts/welsh.txt +0 -332
@@ -1,575 +0,0 @@
1
-
2
-
3
-
4
-
5
- **
6
- | Najstaršie mesto = Trnava – od roku 1238
7
- | Odhad počtu obyvateľov =
8
- | Rok odhad počtu obyvateľov =
9
- | Úradné jazyky =
10
- | Štátne zriadenie =
11
- | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident Predseda vlády
12
- | Politickí predstavitelia =
13
- | Vznik =
14
- | Susedia = , , , ,
15
- | Rozloha = 49 035
16
- | Poradie rozloha = 126
17
- | Rozloha vody = 931
18
- | Percento vody = 1.9
19
- | Počet obyvateľov(30. december 2009) = 5 424 925
20
- | Poradie odhad počtu obyvateľov = 109
21
- | Sčítanie počtu obyvateľov = 5 429 763
22
- | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
23
- | Hustota obyvateľstva = 110,2
24
- | Poradie hustota = 67
25
- | HDP = 86 753 mil.
26
- | Rok HDP = 2005
27
- | Poradie HDP = 59
28
- | HDP na hlavu = 16 041
29
- | Poradie HDP na hlavu = 43
30
- | HDI = 0,849
31
- | Rok HDI = 2003
32
- | Poradie (HDI) = 42
33
- | Kategória HDI = vysoký
34
- | Mena =
35
- | Kód meny = EUR
36
- | Časové pásmo =
37
- | UTC posun = +1
38
- | Letný čas =
39
- | UTC posun leto = +2
40
- | Medzinárodný kód = SVK / SK
41
- | Kód motorových vozidiel = SK
42
- | Internetová doména = .sk, .eu (zdieľaná s ostatnými členmi )
43
- | Smerové telefónne číslo = 421
44
- | Poznámky = * Podľa počtu obyvateľov ** Podľa rozlohy
45
- }}
46
-
47
- '''Slovensko''', dlhý tvar '''Slovenská republika''', je vnútrozemský v strednej . Má rozlohu a žije tu približne 5,43 milióna obyvateľov. Hraničí s m (), m (), m (), () a m (). Hlavným a najľudnatejším mestom je .
48
-
49
- Prvý štátny útvar na území dnešného Slovenska bola (7. storočie), neskôr (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s vznikla v roku . Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do (od roku Rakúsko-Uhorsko). Po rozpade v roku bolo Slovensko súčasťou až do roku (okrem obdobia samostatnosti počas ). a vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
50
-
51
- Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, úradným jazykom je . Od a je Slovensko členom , od je členom . Od 1. januára je 16. členom – a oficiálnou menou sa stalo , ktoré vystriedalo . Prijatím eura sa zavŕšil proces integrácie do .
52
-
53
- == Dejiny ==
54
-
55
- ''Pozri články: , , , , , , , , ''
56
-
57
-
58
-
59
- Prvé zachované väčšie doklady o osídlení Slovenska pochádzajú z konca u približne spred 250 tis. rokov (nález lebky neandertálca – , nález sošky v ). Približne 50004000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa ).
60
-
61
- Od konca 4. stor. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – . O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko , Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
62
-
63
- Od počiatku nášho letopočtu sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi . Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich . Dunaj tvoril hranicu s .
64
-
65
- Koncom sa začalo , na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. Prvé obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v . Slovensko sa stalo súčasťou v , samostatného (koniec – ) a (833 – cca ). V roku veľkomoravský panovník žiada o kresťanských misionárov, byzantský cisár súhlasí a na Veľkú Moravu posiela solúnskych bratov (rehoľným menom Cyril) a , ktorí zostavujú , prekladajú a bohoslužobné zvitky a knihy a organizujú cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave. Po zániku Veľkomoravskej ríše sa územie Slovenska stalo postupne súčasťou (od až do ), v ktorom do začiatku tvorilo Nitrianske kniežatstvo (Nitriansko).
66
-
67
- Názov Slovensko ako označenie Slovenska v dnešnom ponímaní je výnimočne doložený z roku 1029 v spojení „dux Sclavonie“ a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti. UHLÁR, V.: O pôvode názvov Slovák, Slovensko a slovenčina
68
-
69
- Po expanzii sa územie bývalého Uhorska v a dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. ), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto štátu. sa stala hlavným (/), korunovačným () mestom a sídlom snemu () Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. sa stala sídlom arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi.
70
-
71
- Roku kodifikoval spisovnú založenú na západoslovenskom nárečí (). Roku kodifikoval spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes.
72
-
73
- V revolúcii rokov – sa Slováci pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť , to sa im však nepodarilo.
74
-
75
- Najhoršiemu tlaku čelili Slováci po v rokoch 1918.
76
-
77
- V roku sa Slovensko stalo súčasťou . Počas chaosu, ktorý nasledoval po rozpadnutí Rakúsko-Uhorska, krátkodobo existovala na časti slovenského územia komunistická tzv. so sídlom v e. Slovensko sa ako súčasť Česko-Slovenska začalo rozvíjať najmä po kultúrnej stránke. Koncom 30. rokov vyžil národnostné rozdiely v krajine Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne po rokovaniach so slovenskými politikmi dopomohol v marci 1939 k vzniku . Slovensko počas vystupovalo ako spojenec . Ako reakcia na vstup nemeckej armády na Slovensko roku vypuklo (politické a vojenské centrum ; povstanie bolo porazené, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja). Slovensko bolo z východu oslobodzované .
78
-
79
- Po bolo obnovené Česko-Slovensko a dostalo sa do sféry vplyvu . Po roku 1948, kedy sa moci oficiálne , došlo k súkromných podnikov, slovenský prevažne roľnícky vidiek zasiahla . Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným . 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené . Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. V roku ukončila režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom.
80
-
81
- a vznikla Slovenská republika, nástupnícky štát Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu a , na základe ústavného zákona schváleného ČSFR. Od je Slovensko členom a od a 2004 členom .
82
-
83
- == Geografia ==
84
- Slovensko leží v a je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu.
85
-
86
- ]]
87
- na Záhorí]]
88
- , na travertínovom ]]
89
- a]]
90
- , neoficiálny symbol Slovenska]]
91
-
92
- === Sídla ===
93
- Slovensko má pomerne hustú sieť osídlenia, nachádza sa tu 2 891 samostatných obcí, z toho je 138 miest (2009). Najväčšími mestami podľa počtu obyvateľov sú a , ďalej nasledujú , , , a . V mestách žije vyše 57 percent populácie.
94
-
95
- === Povrch ===
96
- Jednotlivé povrchové celky Slovenska patria do a . Zo Slovenska do Panónskej panvy patrí , a .
97
-
98
- === Podnebie ===
99
- Podnebie Slovenska sa nachádza na rozmedzí medzi kontinentálnym a oceánskym. Podľa Köppena prechádza hranica kontinentálneho a oceánskeho podnebia východným, resp. stredným Slovenskom. Klíma Slovenska sa môže rozdeliť na 3 zóny:
100
-
101
- # '''Nížiny'''
102
- ## Nížinná podzóna s prevažujúcimi oceánskymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 10 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca neklesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o Podunajskú a Záhorskú nížinu. Typickými predstaviteľmi sú a .
103
- ## Nížinná podzóna s prevažujúcimi kontinentálnymi vplyvmi – priemerná ročná teplota je okolo 9 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je okolo 20 stupňov Celzia a teplota najchladnejšieho mesiaca klesá v priemere pod -3 stupne Celzia. Ide o a . Typickým predstaviteľom sú .
104
- # '''Kotliny''' – priemerná ročná teplota je od 5 do 8,5 stupňa Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je v rozmedzí 1518,5 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca od -3 po -6 stupňov Celzia. Typickými predstaviteľmi sú , a .
105
- # '''Hory''' – Priemerná ročná teplota je pod 5 stupňov Celzia. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca je pod 15 stupňov Celzia a najchladnejšieho mesiaca pod -5 stupňov Celzia. Typickú klímu horskej zóny reprezentuje , a .
106
-
107
- === Vodstvo ===
108
- Rieky na Slovensku väčšinou pramenia a sú málo vodnaté. Všetky rieky sú najvodnatejšie na jar, keď sa roztápa sneh. Jedinou výnimkou je , ktorý je najvodnatejší v lete, keď sa topí ľad v Alpách. Vodstvo Slovenska sa delí na a . K úmoriu Baltského mora patria riek a . K úmoriu Čierneho mora patria povodia riek , , . na Slovensku vznikli ústupom horského ľadovca, napr. , , , alebo .
109
-
110
- Najviac priehrad je na rieke . Sú to napr. , , , a iné. Najväčšia priehrada je s rozlohou . Účel priehrad je hydroenergetický, protizáplavový, slúžia na zavlažovanie, rekreáciu, alebo zásobovanie pitnou vodou (vodárenské nádrže, celkom 8). Najviac podzemnej vody je na . Podzemná voda sa delí na 3 druhy:
111
- # ová voda – nachádza sa v jaskyniach;
112
- # ;
113
- # – najteplejšia termálna voda v SR je v Podhájskej (80 stupňov).
114
-
115
- === Zemepisné zaujímavosti ===
116
- ;Svetové strany
117
- * najsevernejší bod: (obec ) na štátnej hranici (49° 37' s. z. š., 19° 28' v. z. d.)
118
- * najjužnejší bod: (47° 44' s. z. š., 18° 17' v. z. d.)
119
- * najzápadnejší bod: (48° 23' s. z. š., 16° 50' v. z. d.)
120
- * najvýchodnejší bod: (hraničný trojmedzník) (49° 05' s. z. š., 22° 34' v. z. d.)
121
-
122
- ;Nadmorská výška
123
- * najvyšší bod: ()
124
- * najnižší bod: hladina rieky pri ()
125
-
126
- ;Stredy
127
- * stred Slovenska: kóta - (+/- 5 ) (48° 44' s. z. š., 19° 28' v. z. dĺžky)
128
- * geometrický stred Slovenska: kóta , ťažisko štátneho územia
129
- * stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v (+/- 5)(48° 45' s. z. š., 18° 55' v. z. d.)
130
-
131
- ;Hranice
132
- * celkovo
133
- * najkratšia s ()
134
- * najdlhšia s m ()
135
- * s m
136
- * s m
137
- * s m
138
- * index štátnych hraníc: 2,1
139
-
140
- ;Vzdialenosti (vzdušné)
141
- * najväčšia dĺžka: medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica
142
- * najkratšia šírka: medzi obcami a
143
- * najkratšia vzdialenosť k : k pri
144
-
145
- == Geológia ==
146
- === Geologická stavba ===
147
-
148
-
149
- Väčšinu územia Slovenska zaberajú , pásmové pohorie s výraznou stavbou, ktoré je súčasťou . Západné Karpaty sa podľa platného členenia delia na viacero pásiem.Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s. (ležiace na vonkajšej strane Karpatského oblúka), ktoré bol na konci u a v e. Tvorí ich a . Geologicky komplikované tvorí vonkajšiu hranicu . Do Centrálnych Západných Karpát patrí okrem bradlového aj , a , ktoré dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska. Južne od nich sa nachádzajú , tvorené a . Spomedzi ostatných južnejších pásiem Západných Karpát na územie Slovenska zasahuje iba . Jednotlivé pásma sú na seba nasúvané, približne smerom z juhu na sever. Najdôležitejšie orogenetické pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej , strede a e. Po skončení hlavných pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v e a e k vzniku viacerých , pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak a . Na niektorých zlomoch došlo tiež k výlevom , najmä na a Slovensku. Začiatkom postupne ustala. Počas vznikli v najvyšších pohoriach . Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti a tak ako ich poznáme dnes.
150
-
151
- === Nerastné bohatstvo ===
152
- a. Tento minerál patrí medzi najvýznamnejšie suroviny v súčasnosti ťažené na Slovensku.]]
153
- Spomedzi energetických surovín sa dnes na území Slovenska ťažia , , a . Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby, zvyšok je podobne ako celá spotreba zabezpečená dovozom z Česka. Ďalšie energetické suroviny ako , , a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Spomedzi bola na Slovensku donedávna ťažená už iba (), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby. V priebehu leta 2008 však ťažba ustala. Na Slovensku sa na rozdiel od okolitých krajín nachádzajú zásoby u, ktorý sa však v súčasnosti neťaží. Krajina má značné zásoby , z ktorých veľký význam má hlavne ťažba u, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby tejto suroviny. Z celosvetového merítka je významná aj ťažba a ov. Významným je i novo otvárané ložisko pri . Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí , , (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické y, petrurgický , stavebný a , , , (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), , a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom , , a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v .
154
-
155
- == Príroda ==
156
- === Rastlinstvo ===
157
-
158
- Až 44,3 % územia republiky (2,17 milióna hektárov) je zalesnených.
159
-
160
- === Živočíšstvo ===
161
-
162
- === Ochrana prírody ===
163
- Na Slovensku zabezpečuje ochranu prírody 9 , pričom rozlohou najväčší a najstarší je . Celkom je na Slovensku vyhlásených 1082 maloplošných chránených území, 382 území európskeho významu a 38 chránených vtáčích území.
164
- == Administratívne rozdelenie ==
165
-
166
-
167
- Slovensko je od roku 1996 rozdelené na osem krajov, ktoré sú od roku 2002 zároveň (v sa nazývajú vyššie územné celky (VÚC)):
168
-
169
-
170
- , druhé najväčšie mesto, hlavná ulica a budova ]]
171
-
172
- === Administratívne rozdelenie Slovenska v dejinách ===
173
- *
174
- *
175
- *
176
- *
177
- *
178
- *
179
-
180
- == Obyvateľstvo ==
181
-
182
- * Najvyšší počet obyvateľov majú kraje: Prešovský, Košický a Nitriansky.
183
- * Najvyšší počet obyvateľov majú mestá: Bratislava, Košice a Prešov.
184
- * Najväčšiu hustotu zaľudnenia majú kraje: Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský.
185
- * Najväčšiu rozlohu majú mestá: Bratislava, mesto Vysoké Tatry a Košice.
186
- Najväčší úbytok obyvateľstva je v Bratislavskom, Myjavskom, Košickom, Medzilaborskom a Sobraneckom okrese. Najväčší prírastok obyvateľstva je na , , a .
187
-
188
- === Národnosti ===
189
-
190
- |
191
-
192
- |}
193
- Národnostné uloženie v roku 2006: (85,8 %), (9,5 %) – najmä v pásme pri hraniciach s Maďarskom, (1,8 %), menšími menšinami sú (0,8 %), (0,4 %) a (0,2 %), (0,1 %) a .
194
-
195
- Podiel Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, no podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.
196
-
197
- Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí; desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí; a jednej nemeckej obce.
198
-
199
- === Náboženstvo ===
200
-
201
- zaručuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov je (68,9 %); druhou najväčšou skupinou sú (13%), treťou (6,9%), štvrtou (4,1%), piatou (2,0%) a šiestou (0,9%).
202
-
203
- == Politika ==
204
- ]]
205
- ''Pozri'':
206
- :
207
- :
208
- :
209
- :
210
- :
211
- :
212
-
213
- * Prezident:
214
- * Predseda vlády: (SDKÚ)
215
- * Predseda parlamentu: (KDH)
216
- * Podpredsedovia parlamentu: , ,
217
- * Podpredsedovia vlády: 1. podpredseda , podpredsedovia , ,
218
- * Zloženie vlády: , , ,
219
- * Orientácia vlády: pravicová
220
- * Opozícia: ,
221
- * Počet politických strán v parlamente: 6
222
-
223
- === Politický systém ===
224
- Slovenská republika je parlamentná demokracia parlamentného typu.
225
-
226
- ==== Legislatíva ====
227
- Parlament () je najvyšším legislatívnym orgánom štátu. Má 150 členov – poslancov volených v demokratických , ktoré sa konajú (okrem prípadu predčasných volieb) raz za štyri roky. je , výsledky volieb a prerozdelenie hlasov na poslanecké kreslá teda do veľkej miery kopírujú pomer hlasov voličov. Poslanci svoj mandát získavajú ako jednotlivci na kandidátke, nemôže im teda by byť odobratý v prípade, že sa ich názory rozchádzajú z názorovou líniou strany, t. j. neexistuje tu .
228
-
229
- ==== Exekutíva ====
230
- sa skladá z ministrov, ktorí vzišli z politických strán, ktoré vytvorili väčšinovú koalíciu, t. j. takú ktorá má viac ako 75 poslancov v pléne NR SR. Na čele vlády stojí premiér, ktorý nedisponuje vlastnou ministerskou agendou. V prípade, že sa poslanci stanú ministrami svojho poslaneckého mandátu sa dočasne vzdávajú a na ich miesto nastúpia náhradníci (napr. v Českej republike im zostáva, čo následne spôsobuje vysoké absencie ministrov na hlasovaniach v Poslaneckej snemovni). V prípade, že rezignujú alebo sú odvolaní, mandát sa im vráti a oni môžu nastúpiť do parlamentu ako radoví poslanci.
231
-
232
- ==== Prezident ====
233
- v Bratislave, sídlo prezidenta Slovenskej republiky]]
234
- je spolu s premiérom a predsedom parlamentu najvyšším ústavným činiteľom v krajine (Z tohto dôvodu, napríklad, nemôžu títo páni nikdy letieť spolu v jednom lietadle). Jeho funkcia je však skôr formálna. Medzi jeho právomoci patrí napríklad poverovanie budúceho premiéra zostavením vlády, ktorú následne vymenuje. Ďalej disponuje tzv. malým vetom, to značí, že môže vrátiť zákon na opätovné posúdenie Národnou radou. Na prehlasovanie tohto malého veta treba Národnej rade nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov, t. j. minimálne 76. Pred malým prezidentským vetom stačila nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, v prípade, že bol parlament uznášaniaschopný, t. j. bolo potrebných minimálne 38 poslaneckých hlasov. Prezident okrem toho vyberá ústavných sudcov spomedzi dvojnásobného počtu kandidátov schválených Národnou radou či udeľuje vyznamenania. Prezident je hlavou štátu. Terajším prezidentom je Ivan Gašparovič.
235
-
236
- == Ekonomika ==
237
-
238
-
239
- === Priemysel ===
240
- ]]
241
-
242
- V minulosti sa v krajine produkovali najmä výrobky ťažkého strojárenstva a zbrane pre východný trh. Po rozpade Česko-Slovenska tento trh upadol.
243
-
244
- Nízke náklady na pracovnú silu a daňová reforma sa na začiatku 21. storočia stali atraktívne pre zahraničných investorov, najmä z automobilového priemyslu, ktorý má v slovenskej ekonomike výraznú pozíciu. Na Slovensku je vyrobených najviac áut na svete na jedného občana. Nachádzajú sa tu závody spoločnosti v Bratislave, PSA - v Trnave a v Žiline. Druhý najdôležitejší priemysel je elektrotechnický priemysel. Pri Nitre má továreň spoločnosť , pri Galante spoločnosť . Slovenský priemysel má priaznivé vyhliadky na rozvoj a mal by rásť aj v nasledujúcich rokoch. Na Slovensku sa v roku vyrobilo 571 071 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 105,7 áut na tisíc obyvateľov.
245
-
246
- Krajina si výrobou automobilov získala prívlastok ''Detroit Európy'' a po rozvoji ekonomiky aj ''tatranský tiger''.
247
-
248
- === Poľnohospodárstvo ===
249
- Slovensko má rozvinuté , ktoré využíva poľnohospodárskej pôdy (39,5% povrchu krajiny). Ešte na začiatku zamestnávalo 60% obyvateľstva. Dnes poľnohospodárstvo, a súvisiace odvetvia zamestnávajú asi 4,9% ekonomicky činného obyvateľstva (asi 100 050 zamestnancov)Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 401404. Najvhodnejšie podmienky na rastlinnú výrobu sú v nížinách. Pestuje sa hlavne (60% osevných plôch), a jedno a viacročné . , a (hlavne , biela , , a ) sa pestujú dovedna na asi 3% ornej pôdy. Na Slovensku sa nachádza 6 . Väčšina sa pestuje hlavne na západnom, menej na strednom a najmenej na východnom Slovensku. Vo vyšších polohách sa využívajú pastviny na chov a . Väčšia časť živočíšnej výroby je sústredná v nížinách, kde sa nachádzajú dostatočné zdroje krmovín.
250
-
251
- K 31. decembru 2009 sa na Slovensku chovalo:
252
-
253
-
254
- Počet chovaných zvierat väčšiny druhov má dlhodobo tendenciu poklesu, hlavne v dôsledku poklesu domáceho dopytu a nízkej kúpnej sily domáceho obyvateľstva.
255
-
256
- === Turizmus ===
257
- Slovensko je atraktívne pre svoje prírodné krásy, najmä , ale aj kultúrne a historické zaujímavosti, ako sú stredoveké y a , , a . Krajina má podľa niektorých zdrojov najväčšiu koncentráciu hradov na jedného obyvateľa. V roku 2006 navštívilo Slovensko viac než 1,6 milióna ľudí. Medzi najnavštevovanejšie destinácie patrilo hlavné mesto a pohorie . Väčšina návštevníkov prichádza z Česka (asi 26%), Poľska (15%) a Nemecka (11%).
258
-
259
- == Doprava ==
260
- === Letecká doprava ===
261
- ]]
262
- Na Slovensku sa nachádza 36 (z toho 20 s tvrdým povrchom). Slovensko má celkovo 6 medzinárodných letísk, konkrétne v , , , , , . Najväčšie letisko na Slovensku je v Bratislave. V roku 2009 prepravilo 1 710 018 cestujúcich.
263
-
264
- '''Počet letísk podľa dĺžky:'''
265
- * viac ako : 1
266
- * od 2 438 do : 3
267
- * od 1 524 do : 3
268
- * od 914 do : 12
269
- * menej ako : 17
270
-
271
- === Potrubná doprava ===
272
- Cez Slovensko prechádzajú dva ropovody – () a ().
273
-
274
- === Železničná doprava ===
275
- spravujú 3 690 kilometrov (2007) tratí normálneho, širokého a úzkeho rozchodu tratí a tratí so zabezpečovacím zariadením. Ďalej majú v správe 1 159 priecestí so signalizáciou, 8 773 výhybiek, 76 tunelov s dĺžkou , 2 283 mostov s dĺžkou a 2 344 železničných priecestí. Spoločnosť ŽSR je podľa zákona prevádzkovateľom dráh na území Slovenska. Najdôležitejšími železničnými uzlami sú: , , , a . Najdlhší železničný tunel na Slovensku a aj v bývalom Česko-Slovensku je s dĺžkou .
276
-
277
- Medzi technické pamiatky patrí úvraťová . V prevádzke bola od roku 1926 do 1971, dnes jej časť slúži ako turistická atrakcia.
278
-
279
- === Cestná doprava ===
280
-
281
- Celková dĺžka cestných komunikácií je . S tvrdým povrchom (vrátane diaľnic) a s nespevneným povrchom . Kategórie cestných komunikácií: cesty I. triedy, cesty II. triedy, cesty III. triedy, rýchlostné komunikácie, diaľnice (, , , ).
282
-
283
- === Vodná doprava ===
284
- Vodná doprava sa na Slovensku vykonáva na riekach:
285
- * ()
286
- * ()
287
- * ()
288
-
289
- Riečne prístavy sa nachádzajú v mestách a . Na ostatných vodných plochách sa vykonáva prevažne rekreačná a technologická plavba. Z časti je realizovaný projekt s medzinárodným významom, ktorá by mala prepojiť cez s a .
290
-
291
- == Školstvo ==
292
- Povinná, pôvodne 6 ročná školská dochádzka bola na území dnešného Slovenska zavedená v roku 1868. Od roku 1922 8 ročná, neskôr v priebehu éry socializmu rozšírená na 10 ročnú povinnú školskú dochádzku, ktorú môžu žiaci absolvovať na a , resp. . obyvateľstva sa pohybuje okolo 0,6 % populácie nad 15 rokov. Nachádzajú sa tu , ako aj . Vzdelávanie je poskytované aj v jazykoch viacerých . navštevujú deti od 6 (alebo 7) po 14 (alebo 15) rokov.
293
-
294
- Všetky štandardné stupne vzdelania, vrátane vysokého sú štátom poskytované bezplatne. Na Slovensku existuje niekoľko desiatok a . V roku 2006 absolvovalo vysokoškolské štúdium na Slovensku 34 535 absolventov.Řádek, M. a kolektív, 2007: EPPP, 38 s. Ani jedna zo slovenských univerzít sa nedostala medzi 500 najlepších univerzít na svete.
295
-
296
- Medzi najkvalitnejšie univerzity a vysoké školy v rámci východoeurópskeho regiónu (podľa hodnotenia vedeckého publikovania na internete) na Slovensku patria , , , a .
297
-
298
- == Veda a výskum ==
299
- Veda a výskum sú na Slovensku spojené najmä so štátom financovanými vysokými školami, odbornými ústavmi a . Súkromný sektor sa vo sfére vedy a výskumu zatiaľ prakticky nevyskytuje. Všeobecne kvalitnú úroveň, porovnateľnú so svetovou majú a . Výdavky na vedu a výskum napriek snahám o zvýšenie na hranicu 3 % HDP do roku 2010 na Slovensku nestúpajú a už niekoľko rokov sa pohybujú okolo 0,5 % HDP, pričom podiel mierne klesá a v roku 2008 bol 0,47%. (pri tom ešte v roku 1989 dávalo 3,9 % HDP, čo bolo na svetovej úrovni).
300
-
301
- == Média ==
302
- K u 2011 vznikla , verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia. Má dve organizačné zložky: a , ktoré pred vznikom RTVS fungovali samostatne. Štatutárnou zástupkyňou RTVS je generálna riaditeľka .
303
-
304
- === Rozhlas ===
305
- na Mýtnej v Bratislave]]
306
- Najpočúvanejšie rádiá na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010): (19,95 %), (SRo 1, 16,86 %), (13,83 %), (7,23 %), (6,30 %), (SRo 4, 6,12 %), (3,85 %), (2,91 %), (SRo 3, 1,99 %) a (1,61 %).
307
-
308
- Verejnoprávny vysiela už viac ako 85 rokov a má 9 okruhov. Terestriálne vysielajú: , , , , a . Digitálne cez internet vysiela: , a . Sídlo Slovenského rozhlasu je v Bratislave a dočasným štatutárnym zástupcom je .
309
-
310
- === Televízia ===
311
- v Mlynskej doline v Bratislave]]
312
- Od zániku Česko-slovenskej televízie vysiela na Slovensku verejnoprávna – , ktorá má dva kanály (Jednotka a Dvojka, vysielanie Trojky bolo v lete 2011 pozastavené). V roku oslávila Jednotka (do roku 2004 STV 1) svoje 55. výročie. Dvojka (do roku 2004 STV 2) vysiela prevažne slovenské dokumenty, šport, slovenské a nekomerčné zahraničné filmy. Dočasným štatutárnym zástupcom STV je .
313
-
314
- Roku 1996 začala vysielať aj komerčná , ktorá je dodnes najsledovanejšou televíziou, a v roku oslavovala 15. narodeniny. Jej riaditeľkou je Zuzana Ťapáková.
315
-
316
- Z televízie Global vznikla nová . Riaditeľom je František Borovský.
317
-
318
- Okrem týchto štyroch televízií s dominantným postavením na trhu sú na Slovensku aj monotématická (obchodné správy), (pôvodne podmorský svet, v súčasnosti predovšetkým interaktívne relácie), (hudobná stanica), (vysiela spravodajstvo z domova i zahraničia), (v noci vysiela na kanáli TA3 interaktívne relácie).
319
-
320
- Poradie televízií podľa sledovanosti (3. + 4. kvartál 2010): TV Markíza (57,33 %), TV JOJ (36,80 %), Jednotka (21,17 %), TA3 (4,88 %) a iné.
321
-
322
- V marci sa na Slovensku začal prechod z analógového televízneho vysielania na digitálne.
323
-
324
- === Tlač ===
325
- Najčítanejšie periodiká na Slovensku sú (3. + 4. kvartál 2010):
326
- * Denníky – (22,30 %), (7,49 %), (7,03 %), (6,77 %), (3,94 %), (3,61 %), (3,39 %), (2,28 %) a (1,24 %) a iné.
327
- * Týždenníky – (12,27 %), (9,60 %), (8,43 %), (7,71 %), (6,12 %), (4,15 %) a iné.
328
- * Mesačníky – Zdravie (9,23 %), Eva (9,07 %), EMMA (8,33 %), Záhradkár (7,40 %), Auto motor a šport (5,04 %), Auto magazín (4,17 %), Pekné bývanie (4,16 %) a iné.
329
-
330
- == Šport ==
331
- Vzhľadom na to, že Slovensko sa nachádza v miernom podnebnom pásme, je možné vykonávať športy s letným aj zimným zameraním. Medzi populárne športy na Slovensku patria: , , , , , , , , a ďalšie.
332
-
333
- Strediskom biatlonu je malá obec , kde sa konali v roku 1997 . Majstrovstvá vo vodnom slalome sa pravidelne usporadúvajú na divokej vode v . V lyžiarskom areáli Štrbského plesa sa nachádzajú dva skokanské mostíky, na ktorých sa konali Majstrovstvá sveta v skokoch na lyžiach (1935, 1970) a viaceré svetové poháre.
334
-
335
- nikdy podľa hodnotení nepatrila k svetovej, či európskej špičke, futbal je však na Slovensku populárny. riadi slovenský futbal a pod jeho záštitou sa organizujú oficiálne futbalové súťaže na Slovensku ako , a ďalšie. Slovenský tím sa v roku 2010 dostal do osemfinále na MS vo futbale v Juhoafrickej republike, a to prvýkrát v ére samostatnosti.
336
-
337
- má za sebou viacero úspechov (napr. strieborná medaila na majstrovstvách sveta v roku , zlato v roku či bronz v roku ). je hlavný riadiaci orgán slovenského ľadového hokeja. Slovensko má viacero oficiálnych mužských hokejových súťaží, napr. , , zastúpený je aj ženský hokej v 1. lige žien a juniorský a dorastenecký hokej v príslušných ligách. V roku 2011 sa v a v uskutočnili . sa uskutočnili na prírodných klziskách vo .
338
-
339
- == Gastronómia ==
340
- Slovenská kuchyňa je rôznorodá a líši sa v závislosti od regiónov. Je ovplyvnená okolitými kuchyňami, najmä českou, poľskou a maďarskou. V slovenskej gastronómii prevládajú jedlá vidieckeho pôvodu. Pre severné oblasti Slovenska sú typické jedlá pastierskeho pôvodu ako a zemiakové placky na rozdiel od juhu Slovenska, kde sú silno zastúpené jedlá z maďarskej kuchyne, ako napríklad .
341
-
342
- Medzi slovenské výrobky patria:
343
- * syrové výrobky ako , (ovčí hrudkový syr – salašnícky, ovčí salašnícky údený syr), syrové y (oravský a zázrivský korbáčik“), , , tekovský salámový syr
344
- * mäsové výrobky ako , , liptovská saláma, lovecká saláma
345
- * pekárske výrobky ako ,
346
-
347
- == Galéria ==
348
-
349
- Image:Town Presov Slovakia 52.jpg|,
350
- Image:Kosice - St. Elisabeth Cathedral retouched.jpg|,
351
- Image:Zilina-namestie ahlinku.jpg|,
352
- Image:Banska Bystrica from Urpin.jpg|
353
- Image:Trencin hrad 20010302.jpg|
354
- Image:Nitra - Castle.jpg|
355
- Image:Slovakia-Trnava-Town tower.jpg|
356
- Image:Capital Bratislava Slovakia 0943.jpg|
357
-
358
-
359
- == Referencie ==
360
-
361
-
362
- == Iné projekty ==
363
-
364
-
365
- == Externé odkazy ==
366
-
367
- * – Oficiálny portál cestovného ruchu Slovenskej republiky
368
- * – aktuálne správy, turistické informácie a diskusné fórum o Slovensku
369
- *
370
- *
371
- *
372
-
373
- |||||||||||||}}
374
-
375
-
376
-
377
-
378
-
379
-
380
-
381
-
382
-
383
-
384
-
385
-
386
-
387
-
388
-
389
-
390
-
391
-
392
-
393
-
394
-
395
-
396
-
397
-
398
-
399
-
400
-
401
-
402
-
403
-
404
-
405
-
406
-
407
-
408
-
409
-
410
-
411
-
412
-
413
-
414
-
415
-
416
-
417
-
418
-
419
-
420
-
421
-
422
-
423
-
424
-
425
-
426
-
427
-
428
-
429
-
430
-
431
-
432
-
433
-
434
-
435
-
436
-
437
-
438
-
439
-
440
-
441
-
442
-
443
-
444
-
445
-
446
-
447
-
448
-
449
-
450
-
451
-
452
-
453
-
454
-
455
-
456
-
457
-
458
-
459
-
460
-
461
-
462
-
463
-
464
-
465
-
466
-
467
-
468
-
469
-
470
-
471
-
472
-
473
-
474
-
475
-
476
-
477
-
478
-
479
-
480
-
481
-
482
-
483
-
484
-
485
-
486
-
487
-
488
-
489
-
490
-
491
-
492
-
493
-
494
-
495
-
496
-
497
-
498
-
499
-
500
-
501
-
502
-
503
-
504
-
505
-
506
-
507
-
508
-
509
-
510
-
511
-
512
-
513
-
514
-
515
-
516
-
517
-
518
-
519
-
520
-
521
-
522
-
523
-
524
-
525
-
526
-
527
-
528
-
529
-
530
-
531
-
532
-
533
-
534
-
535
-
536
-
537
-
538
-
539
-
540
-
541
-
542
-
543
-
544
-
545
-
546
-
547
-
548
-
549
-
550
-
551
-
552
-
553
-
554
-
555
-
556
-
557
-
558
-
559
-
560
-
561
-
562
-
563
-
564
-
565
-
566
-
567
-
568
-
569
-
570
-
571
-
572
-
573
-
574
-
575
-